Informácie hýbu svetom. Poznanie je moc. Kto riadi informačný tok, ovplyvňuje verejnú mienku vo svoj prospech.

Kedysi neexistovala televízia, ani médiá. No existovala potreba formovať verejnú mienku, manipulovať ňou a držať ju naklonenú v prospech vládnej moci. Na tieto účely boli využívané staré „proroctvá“. Túto úlohu plnila aj známa veštiareň v Delfách. Tu bola pôvodne uctievaná bohyňa zeme Gaia, od 5.st. pred Kristom bol chrám zasvätený Apolónovi.

Na príklade slávnej veštiarne v Delfách vidíme, akú dôležitú úlohu zohrávala kontrola nad šírenými informáciami. Apolón oznamoval proroctvá skrze kňažku, nazývanú pýtia. Táto, keď sa dostala do tranzu, oznamovala proroctvá kňazom, ktorí ich potom interpretovali tým, ktorí si prišli dať veštiť. Často sa stávalo, že interpretácia proroctva od kňaza sa nezhodovala s proroctvom samotným. Kto vládol informáciami, vládol svetu. Do veštiarne chodili mocní tohto sveta, vládcovia a králi, aby sa dozvedeli čo ich čaká. Jeden z najznámejších kráľov, ktorí doplatil na takéto prorokovanie bol Lýdsky kráľ Krézos.

Okrem zárobkovej činnosti sa delfské „proroctvá“ využívali aj na politické ciele. Šírenie požadovaných informácií je vždy v záujme vládnej moci, preto mocní cítia takú potrebu „regulácie“ a „šírenia dôveryhodného obsahu“. Pričom „dôveryhodný obsah“ je ten, ktorý určia oni. Každý režim a každá totalita má svoje „dôveryhodné informácie“, ktorými chce „chrániť vlastných občanov“.

Keď sa na prenesieme do dávnej histórie a na túto tému pozrieme očami Starej zmluvy, zistíme, že rovnako tak to bolo aj v časoch izraelského kráľovstva. Najmä v časoch odpadnutia. Boh posielal prorokov, aby kázali pokánie. To však nevyhovovalo zvráteným a odpadnutým židovským panovníkom a tak si najali vlastných „prorokov“. Títo „proroci“ za priazeň a peniaze od kráľa oznamovali ľudu „v mene Hospodina“ informácie, ktoré požadoval kráľ. Boli to klamstvá a izraelský národ na to doplácal. Nielen to, tieto falošné proroctvá viedli ľud do katastrofy. V protiklade k nim vystupoval prorok Jeremiáš. Bol však odmietnutý kráľom, jeho falošnými prorokmi a neskôr aj izraelským ľudom. Prečo?

Pretože pravda nie je v množstve. Pravda bojuje proti početnej a mocenskej presile. No pravda sa zaprieť nedá a skôr či neskôr sa prejaví. Jeremiáš predpovedal zánik Jeruzalema, jeruzalemského chrámu, obsadenie krajiny a podmanenie národa „kypiacim hrncom zo severu“ ( Jer 1, 13 ). Toto bolo pre vládnu moc neprijateľné. Jeremiáš si získal mnoho nepriateľov najmä vo vládnucich vrstvách. Dokonca mu zakázali vstup do chrámu……

Mimochodom, potomkovia tých, ktorí bojovali proti Jeremiášovi, o niekoľko storočí neskôr nechali uväzniť Jána Krstiteľa a ukrižovať Ježiša. Pretože im pravda, ktorú oni kázali, nevyhovovala.

Čas ukázal, že Jeremiáš mal pravdu: Izrael bol napadnutý, Jeruzalem zničený, jeruzalemský chrám zbúraný. Chrámové poklady ukradnuté. Začal dlhý proces očisťovania v babylonskom zajatí….A čo bolo s falošnými prorokmi a kráľmi? Padli mečom. Keď sa zjaví pravda, neprávosť zákonite padne.