Dnes je slovo viera mimoriadne obľúbené. Viera je fenomén modernej doby. Z každej strany počúvame: musíš veriť, musíš si veriť…a podobne. Viera sa pre svet stala akýmsi motivačným nástrojom.

Reálny základ viery pre kresťana je vzkriesenie Krista. Má to zmysel, viera má zmysel, lebo Kristus bol vzkriesený. To je reálny základ našej viery. „Základný stavebný kameň, ktorý bol zavrhnutý staviteľmi, ale stal sa kameňom uholným…“ (Ž 118, 22)

O Kristovom vzkriesení hovorili očití svedkovia. Títo potom za svoju vieru zomreli mučeníckou smrťou. Pretože videli na vlastné oči, ako Kristus uzdravoval chorých, oslobodzoval posadnutých, ako Ho zavesili na kríž a ako tam zomrel. Na vlastné oči videli ako porazil smrť. Apoštol Ján o tom napísal: „čo od počiatku bolo, čo sme počuli, čo na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa nám ruky dotýkali, o tom svedčíme…“ (1J 1, 1)

Po vzkriesení sa s Ním stretávali ešte 40 dní. A potom sa z ustráchaných a rozhádaných učeníkov stali nebojácni apoštoli, ktorí nasadzovali životy za to, aby ľudia spoznali pravdu.

Evanjelia písali očití svedkovia. Dôležité je poznamenať, že v čase vzniku evanjelií, teda v prvom storočí, ich nikto nespochybňoval. Identitu Ježiša, jeho verejné pôsobenie, zázraky a ukrižovanie nespochybňovali ani najväčší nepriatelia – chrámová židovská aristokracia. Jediné, čo nepriatelia Krista spochybňovali boli jeho nároky rovnať sa Bohu a moc, ktorou činil znamenia. Tvrdili, že robí zázraky mocou Belzebúba, kniežaťa démonov. (Mt 12, 24)

Historické zmienky o Ježišovi

Vyššie napísané potvrdzujú aj záznamy dobových historikov:

Flavius Josephus (37 – 100 n.l.), židovský historik spomína Ježiša a jeho brata jakuba vo svojom diele Židovské starožitnosti.

Cornelius Tacitus (56-120 n.l.), rímsky historik, ktorý spomína Ježišovu popravu za vlády Pontského Piláta. SPomína tiež vznik kresťanstva v Ríme vo svojom diele Anály.

Plinius mladší (61-113 n.l.), rímsky guvernér, ktorý písal o kresťanoch a ich uctievaní Ježiša ako Boha v liste cisárovi Trajánovi.

Suetonius (69-122 n.l.), rímsky biograf, spomína vyhnanie Židov z Ríma za vlády cisára Claudia, kvôli nepokojom spôsobeným „Chrestom“, čo je skomolený výraz pre Krista (Kristus v gréčtine je Chrestos). O tejto udalosti informuje aj Biblia v knihe Skutky apoštolov.

Lucian zo Samostaty(125 – 180n.l.) grécky satirik, ktorý sa vysmieval kresťanom, že veria v „ukrižovaného čarodejníka“ vo svojom diele Smrť Peregrina. Potvrdzuje tým v židovstve rozšírené dezinformácie, že Ježiš bol posadnutý démonmi a svoju moc mal od nich. Podľa židov bol súdený aj za čarodejníctvo. Na druhej strane, je to pre nás dôležitá informácia, pretože žiadni doboví svedkovia jeho zázraky nijako nespochybňovali, akurát im pripisovali démonickú moc.

Mimobiblické záznamy od dobových historikov len potvrdzujú slová apoštola Jána: „čo na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa nám ruky dotýkali, o tom svedčíme…“ (1J 1, 1)

Naša viera sa teda nezakladá na výmysloch, ani na historicky nepodložených bájkach. Naša viera sa zakladá na osobe Krista a jeho vzkriesení. To je pravý a reálny základ nášho presvedčenia, ktoré sa inak nazýva viera.

V čom sa teda viera kresťana odlišuje od viery človeka, ktorý Krista nepozná?   

Vzkriesenie Krista je garanciou víťazstva a základom našej viery. Pretože Kristus bol VZKRIESENÝ, ON sám je garantom našej viery. Jeho smrť a vzkriesenie spečatili platnosť Novej zmluvy a Nová zmluva je založená na viere. Stará zmluva bola založená na dodržiavaní prikázaní. Nová zmluva je založená na viere v Krista.  

VIERA VO SVETE

Čo je základom viery iných ľudí? Ich priania, ich sny… Nič viac. Žiadny reálny základ. Len túžba. Ich viera je nabitá len energiou vlastných emócií.

Túžba je energia viery. Túžba bežného človeka je nestála, preto takáto viera nie je rovnako emocionálne nabitá. „Učitelia“ viery sa snažia naučiť svojich „klientov“ udržať vysokú hladinu túžby a motivácie. Vtedy táto viera môže fungovať.

Túžby človeka sú formované okolitým prostredím. V súčasnosti v prostredí, v ktorom žijeme, dominuje zdegenerovaný kult konzumu. A práve tento kult formuje túžby ľudí.

Viera moderného človeka sa rodí v jeho túžbach. Viera kresťana sa rodí v pokání. Prvé Ježišove slová adresované verejnosti zneli takto: „Priblížilo sa kráľovstvo nebeské, čiňte pokánie a verte v evanjelium“ (Mk 1, 15) Viera moderného človeka je orientovaná na uspokojovanie ega. Viera kresťana je orientovaná na Krista.