Katolícki biskupi to nakoniec dokázali! Otvorene sa pridali do vakcinačnej kampane a vyzvali k očkovaniu. Niečo tu však nesedí. Preto sa na ich výzvu pozriem podrobnejšie. Dôležité je nielen to, čo povedali, ale aj to, čo nepovedali. Prečo zamlčali kľúčové informácie, ostáva (zatiaľ) otvorenou otázkou.

V úvode hovoria o preťažených nemocniciach, vyčerpaných zdravotníkoch, rastúcich počtoch nakazených…. Vieme, sledujeme. V poriadku. No potom hovoria o kolapse nemocníc. A tu sa zastavíme. Čakali by sme,  že pomenujú dôvody tohto stavu. Vytknú predstaviteľom vládnej moci premrhané miliardy na boj s pandémiou. Ďalšie milióny vyhodené na nezmyselnú očkovaciu lotériu….Zbytočne. Nedočkali by sme sa.

Prečo biskupi mlčia o kľúčových faktoroch, ktoré nás doviedli do tohto stavu? Za tie miliardy vyhodené von oknom mohli stáť covidové nemocnice v každom kraji, so sto percentnými príplatkami pre zdravotný personál. A biskupi mlčia. Po prvých vetách začína byť jasné, kam smerujú. A potom je už ich vyjadrenie identické s vyjadreniami korporátnych médií, ktoré dostávajú nemalé finančné prostriedky na očkovaciu kampaň.

Sklamanie…alebo skôr očakávaná reakcia? Biblia vyzýva chrániť zraniteľných. Toto sa objavuje aj v príhovore bikupov, lenže…..neobjavuje sa žiadna výzva smerom ku korporáciám, aby prevzali trestno-právnu zodpovednosť za vlastné experimentálne produkty. Neobjavuje sa ani náznak pochopenia voči tým, ktorí sú označovaní ako „antivaxeri“ a „dezoláti“. Ani náznak empatie, nič. Neobjavuje sa ani zmienka o verejne známom škandále farmaceutickej firmy Pfizer ktorá v roku 2009 zaplatila rekordnú 2,3 miliardovú pokutu za falšovanie vedľajších účinkov, podplácanie lekárov  a iné….

Neobjavujú sa ani údaje z WHO o počte zaznamenaných vedľajších účinkov očkovania, ktoré propagujú.

Prečo o  týchto veciach mlčia……..?  

Ak chceme pochopiť cieľ verejných vyjadrení náboženských predstaviteľov, musíme sa pozrieť do minulosti. Rovnakú váhu, ako ich slová má aj to, čo zamlčiavajú. A práve zamlčané informácie sa počas trvania histórie ukázali ako demaskujúci príznak skutočnej motivácie.

MLČANIE MOCNOSTÍ

Udalosti v 30-tych rokoch minulého storočia sú varovným mementom. Keď Nemecko v roku 1935 vystúpilo zo spoločnosti národov a obnovilo vojenskú výrobu, svet mlčal. Keď v roku 1936 Hitler obsadil Porýnie a v marci 1938 nacisti porušili Versailskú zmluvu anšlusom Rakúska, svet mlčal. Keď si nacisti nárokovali Sudety, svet mlčal. Keď po prijatí tzv. Mníchovskej dohody nastalo vyháňanie Čechov z pohraničných oblastí, svet opäť mlčal. Keď nacisti zaútočili na Poľsko, zdalo sa, že prekročili červenú čiaru. No svet sa len prizeral. A keď nacisti zaútočili na Belgicko a Francúzsko, bolo už neskoro. Roztočil sa kolotoč smrti, ktorý stál život okolo 70 miliónov ľudí. Mlčiace mocnosti Západu sa v konečnom dôsledku stali spolu zodpovednými za vzniknutú situáciu. Kto mlčí, ten svedčí….Mlčanie hovorí oveľa hlasnejšie ako plamenné prejavy politikov určené davu.

MLČANIE NÁBOŽENSKÝCH LÍDROV

Je jasné, že politici konajú účelovo a svoje skutočné zámery maskujú za vzletné frázy. No kde bola cirkev, keď sa toto všetko dialo? Kde bola? Mlčala.

Predvojnovú situáciu v Nemecku výstižne ilustrujú Jeanet a Geoff Bengeovci v biografii evanjelického farára Dietricha Bonhoeffera v knihe Uprostred zla. Píšu, že oficiálna nemecká cirkev vyhlásila Bibliu za „príliš židovskú“. Ježiš bol vyhlásený za najväčšieho árijského hrdinu. Cirkvi sa postupne zjednocovali s nacistami a tých, ktoré kládli odpor každý deň ubúdalo. Nemecký biskup Heckel naliehal na kňazov, aby podpísali dokument vernosti. Ak odmietli, vyhrážal sa im zbavením nemeckého občianstva. Ešte raz. Biskup sa vyhrážal vlastným kňazom! V prospech nacistickej propagandy! Všetkých duchovných potopila aj Svetová aliancia cirkví, ktorá rozhodla, že s Ríšskou cirkvou bude udržiavať priateľské vzťahy. „Cirkev“ nacistov dostala zelenú. Požehnala im samotná Svetová aliancia cirkví.

Nemecká cirkev sa prispôsobila a od svojich kňazov vyžadovala poslušnosť režimu. Podobne ako ďalšie inštitúcie, aj ona „musela“ uplatňovať segregačný arijský paragraf. Kresťanský kňaz napríklad nesmel kázal na pohrebe nekonvertovaného žida. STRACH ochromil „božích služobníkov“. Na odpor sa postavilo len pár kňazov okolo Dietricha Bonhoeffera. Okolnosti nabrali dramatický spád a už nebolo možné zastaviť rozbehnutý kolotoč smrti. Na začiatku toho všetkého však bolo MLČANIE.

A ČO VATIKÁN?

Keď nacisti napadli Poľsko, Vatikán sa zmohol len na protestnú nótu. Nič viac. Neskôr keď sa vojna chýlila ku koncu, aj Vatikán vstúpil aktívne do diania. No inak, ako by sme čakali. Historik Gerald Steinacher z Harvardskej univerzity vo svojej knihe Nacisti na úteku tvrdí, že Vatikán pomáhal tisíckam nacistov, vrátane Eichmana a Mengeleho, uniknúť z Európy pred spravodlivosťou.

MLČANIE, KTORÉ POČUŤ

Mlčanie a nečinnosť náboženských vodcov si vyžiadalo krutú daň mnohokrát v minulosti. Prvú zmienku o tom, ako náboženskí predstavitelia mlčali, keď mali kričať, zaznamenala Biblia v príbehu o vraždení izraelských detí kráľom Herodesom. Bolo to po narodení Krista. Farizeji, zákonníci a všetci lídri v duchovnej oblasti života ostali ticho. Neodvážili sa oponovať svetskej moci. Aký následok to malo? Vyvraždenie tisícov detí. Podľa gréckej tradície bolo zavraždených 14-tisíc chlapcov do dvoch rokov. Sýrske pramene hovoria dokonca o 64-tisíc obetí. Tisíce detí vyvoleného národa dal povraždiť kráľ „vyvoleného národa“. Toto sa odohralo za ohromujúceho mlčania náboženských elít….Zo strachu pred dôsledkami…..Obetovali deti vlastného národa. Národa, ktorému mali slúžiť. No viacej ako národ milovali svoje postavenie.

DEUS VULT!

Pred tisíc rokmi zohrali náboženskí vodcovia kľúčovú úlohu vo vývoji udalostí svetového rozmeru. Ich verejné vyjadrenia boli smerované opäť v prospech vládnucej vrstvy. Pápež Urban II chcel oslobodiť svätú zem a pomôcť východnej cirkvi v Konštantinopole. Verejne deklarovaný záujem ukázal pravú tvár až vtedy, keď križiaci zaútočili na Konštantinopol. Bolo to počas štvrtej križiackej výpravy, ktorej hlavným a jediným deklarovaným cieľom bolo oslobodiť Jeruzalem. Križiaci sa však obrátili proti Konštantinopolu. V momente rozhodujúceho útoku im požehnali aj latinskí biskupi, ktorí ospravedlnili útok tým, že obrancovia mesta sú nepraví kresťania a schizmatici. Zámienka sa teda našla. Po dobytí Konštantínopola križiacke výpravy skončili…….až realita ukázala, že skutočným cieľom bol možno práve Konštantinopol.

A DNES? ČO SA DEJE DNES?

Vráťme sa k mlčaniu cirkvi v Nemecku a mlčaniu farizejov za kráľa Herodesa. Na pozadí týchto tragédií najlepšie vynikne ich cynizmus.

Dnes, keď je po všetkom si politickí aj náboženskí lídri pripomínajú hrôzy druhej svetovej vojny, no najmä šesť miliónov obetí holokaustu. Holokaustu, ktorému nezabránili. Predbiehajú sa v plamenných prejavoch o tom, ako také hrôzy už nikdy nedopustia. Frázy…..

Náboženský svet si pripomína sviatok Neviniatok – malých martýrov, ktorých dal povraždiť Herodes. Martýrov, ktorých náboženskí vodcovia nemali odvahu zachrániť….

KEĎ LÍDRI MLČIA……

Zbystri pozornosť. Ak sme svedkami otvorených alebo skrytých neprávostí, ktoré sa dejú cirkevným hodnostárom priamo pred očami a oni mlčia…….niečo sa možno deje….

ZÁVEROM

Nehovorím, že katolícki biskupi sú prorežimoví. Ani ich neprirovnávam k cirkevnej hierarchii z obdobia križiackych výprav alebo Ríšskej cirkvi. Nehovorím, že sú farizeji, ktorí sa skláňajú pred Herodesom.

Hovorím len, že o dôležitých veciach mlčia…..A na spomenutých príkladoch vidíme, ako to dopadne keď mlčia tí, čo mlčať nemajú….

Vytriezvenie do reality? Možno. Čo má však robiť bežný človek? Beťný veriaci? Odpoveď je jednoduchá: Nespoliehaj sa na lídrov. Nespoliehaj sa na politikov. Nepomôžu ti: „Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou“ (Jer 17,5). Ostáva ti len vzťah s Bohom. Len ty a Boh. Dôvera a viera. Nič viac. Vďaka vzťahu s Bohom dokázal Jozef rozpoznať varovanie v sne a utiekli pred nastávajúcou tragédiou do Egypta. Boh má cestu. Má riešenie. Primkni sa k nemu a dúfaj v Neho.

POZDVIHNI OČI K VRCHOM, TVOJA POMOC PRÍDE OD HOSPODINA