Slovensko sa zmenilo na krajinu snov. Tých najdivokejších snov. Rozhádaná spoločnosť, primitívna propaganda v médiách, desivé informácie o zneužívaní maloletých, nezvládnutá komunikácia s verejnosťou a neschopná opozícia. Na verejnosť denne presakujú informácie o ktorých by sa nemalo ani šepkať.

Sme svedkami upadajúcej morálky autorít alebo ide o logický vývoj udalostí, ktoré odhaľujú pravú tvár slovenských „elít“?

Mala to byť konzervatívna vláda. Vláda pevných princípov a hodnôt. Vraj slovenský katoliban. Pravdou však je, že toto je vláda paradoxov. Vláda kresťanov, v ktorej ministerstvá vešajú na sociálne siete dúhové vlajky.  Vláda údajnej prosperity, kde sa životná úroveň Slovákov prepadá rekordným tempom. Antikorupčná vláda, ktorou zmieta jeden korupčný škandál za druhým. Mohli by sme pokračovať. Nie je to nutné….Vláda má dosť neprajníkov, ktorí si tieto paradoxy vychutnajú aj bez nás. Nie je mojím cieľom písať o jej zlyhaniach. Mojím cieľom je ponúknuť kompas pre lepšiu orientáciu tým, ktorí ctia hodnoty vyplývajúce z viery.

Tento blog venujem úprimným ľuďom, ktorí sú dezorientovaní z toho, že deklarované hodnoty „kresťanskej vlády“ sú v rozpore s reálnou praxou ich vládnutia.

Otázka znie: ako sa zachovať v čase morálneho úpadku elít?

Najmä úprimní kresťania sa dnes cítia pod tlakom. Boja sa, že ak prejavia svoj názor, bude im vyčítaná neposlušnosť či vzbura voči autoritám. Tento prístup hraničí s fanatizmom až sektárstvom, no je úplne bežný v náboženských kruhoch. Jeho zástancovia sú schopní naspamäť citovať verše z Písma. Lenže….malý detail. Tie verše vytrhávajú z kontextu. V Biblii totiž nájdeme aj pasáže, v ktorých kresťania vypovedajú poslušnosť amorálnym elitám. Manipulátori zneužívajú Písmo na citové vydieranie úprimných veriacich.

Akú odpoveď dáme náboženskému fanatikovi, ktorí nám búcha Bibliou po hlave? Najlepšie je odpovedať mu duchom Písma. Pretože „litera zabíja, duch oživuje“.

Vzopretie sa svetskej moci

Môže sa kresťan vzoprieť? Má právo kritizovať svetskú moc? Alebo mu je dovolené len poslušne so sklonenou hlavou šúchať nohami? Odpoveď sa nám ponúka v príbehu Jána Krstiteľa.

Ján Krstiteľ bol zbavený slobody, pretože sa ozval. Konfrontoval životný štýl panovníka, ktorý o sebe tvrdil, že je zbožný. Panovník, ktorý vládol „vyvolenému“ národu, Herodes, si vzal manželku svojho brata – Herodiadu. Náboženské elity mlčali. Poslušne šúchali nožičkami a užívali si výhody svojho postavenia. Zrádzali nielen svoju vieru, ale aj celý národ. Až raz zaznelo z púšte: „Nie je ti dovolené žiť s manželkou svojho brata!“ Šok. Kto to bol? Kto sa opovažuje? Ján Krstiteľ. Prorok, ktorý volá národ k pokániu. Človek, ktorý sa nebojí ozvať a konfrontovať spoločnosť a jej elity.  

Jeho vplyv rástol. Začínal byť nebezpečný, lebo „celá Judska krajina vychádzala k nemu, aj Jeruzalemčania vyznávali svoje hriechy“ (Mk 5, 5) Rešpekt pred Jánom mali aj elity. „Herodes sa bál Jána, lebo bol spravodlivý a svätý. Keď ho počúval, bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval“ (Mk 6,20) Napokon bol Ján zavraždený. Kvôli intrigám Herodiady. Odkaz Jána Krstiteľa však pretrval. Svojím príbehom dodnes znepokojuje zbabelcov, ktorí poslušne šúchajú nožičkami a mlčia napriek tomu, čo vidia.

Takéto príbehy nie sú len v Biblii. Zaznamenala ich aj história, tu je niekoľko príkladov:

Girolamo Savanarola – náboženský a politický reformátor v Taliansku. Jeho burcujúce kázne pravidelne zapĺňali katedrálu vo Florencii. Podobne, ako Ján Krstiteľ, aj Savanarola bol čudák. Sedel na schodoch do katedrály a plakal. Kvôli hriechom ľudí.

Nekompromisne pranieroval poklesky cirkevných hodnostárov a ich svetský spôsob života. Kritizoval aj svetskú vrchnosť. Florentskej spoločnosti vytýkal roztopašnosť, uvoľnené mravy, sodomiu, aj prebytok luxusu.

Toto je úryvok z jeho kázne:

„Pristúp hanebná cirkev, počuj, čo ti Pán hovorí: Dal som ti pekné rúcha, ale ty si s nimi konala modloslužobníctvo. …. Zmyselnosť z teba urobila nehanebnú pobehlicu. Si horšia ako zviera, si odporný netvor. …Postavila si dom smilstva, na všetkých miestach si sa stala domom hanby. …Tak si ty, predajná cirkev, pred celým svetom odhalila svoju hanbu a tvoj morový dych vystúpi k nebu“

Pápež Alexander VI. Savanarolu exkomunikoval. Napokon bol Savanarola obvinený z kacírstva, mučený a spolu s dvoma jeho žiakmi zavraždený. Najprv boli obesení, potom ich telá spálili a popol bol vysypaný do rieky Arno, aby sa nič nemohlo zachovať ako relikvia.

Martin Luther King je ďalší zo zoznamu kazateľov, ktorí sa nebáli. Bol to baptistický kazateľ. Baptista, ktorý nebol zbabelec. Ktorý nemlčal, ani neprikrýval špinu tých, ktorí ho chceli riadiť. Baptista, ktorý čelil neprávosti a smelo konfrontoval bezbožný systém. Baptista, za ktorého sa nikto nemusí hanbiť.

Posledný, ktorého spomenieme, je kazateľ John Wesley. Stal sa nepohodlným v anglikánskej cirkvi, ktorá mu zakázala kázať v kostoloch. Jeho kázne totiž otvárali ľuďom oči. Wesley sa nebál konfrontovať bezbožnosť anglickej spoločnosti, ktorá profitovala z trhu s otrokmi. Oficiálna anglikánska cirkev mlčala. Predstavení šúchali nožičkami a poslušne pritakávali na všetky zverstvá, ktoré svetská vrchnosť robila. Wesley šiel proti prúdu.

John Wesley je jediný z tohto zoznamu, ktorý nebol zavraždený. Na sklonku života sa dočkal uznania. Ale celý jeho život bol boj. Boj za spravodlivosť, boj, ktorého sa predstavitelia anglikánskej cirkvi tak báli. Oficiálna cirkev, ktorá ostala ticho, sa stala spolupáchateľkou zločinov elít.

Všetci spomenutí kazatelia, či kresťania sa vzopreli svetskej moci. Vzopreli sa neprávosti. Tak, ako sa kedysi apoštoli vzopreli farizejom:   

„SÚĎTE ČI JE SPRAVODLIVÉ PRED BOHOM POSLÚCHAŤ VÁS VIAC AKO BOHA. LEBO MY NEMÔŽEME NEHOVORIŤ O TOM, ČO SME VIDELI A POČULI…“ (Sk 4,20)

Kresťanskí politici, zoberiete si príklad z týchto ľudí?

Na záver ešte pár slov o Kristovi. Jeho odpor voči amorálnym židovským elitám bol očividný. Nevyzýval k otvorenej vzbure, ani sa nesnažil zničiť spoločenský poriadok. No tiež sa nevyhýbal priamej konfrontácii. Keď ho obviňovali z porušovania zákona, vynadal im do pokrytcov. Keď ho obvinili z nedodržiavania soboty, vysvetlil, že sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu. Tým ich obvinil zo zotročenia ľudí v mene náboženstva. O elitách povedal ešte niečo zaujímavé, nadčasové:

„ZVÄZUJÚ ŤAŽKÉ BREMENÁ A NAKLADAJÚ ICH ĽUĎOM NA PLECIA, ALE SAMI NECHCÚ ICH POHNÚŤ ANI PRSTOM….“ (Mt 23)

Pamätáte na protipandemické opatrenia, ktoré sa istých ľudí netýkali? Žúrky na chate, ktoré kryla polícia? A pamätáte na zákazy, ktoré sa na „elity“ nevzťahovali? A na výnimky pre vyvolených?…. ťažké bremená nakladajú ľuďom na plecia a sami ich nenosia….

Za dvetisíc rokov sa toho veľa nezmenilo…