Pamätáte si ešte, ako sme si mysleli, že dva týždne lockdownu zachránia svet? Ako sme poslušne dezinfikovali banány, zatvárali parky a tlieskali z balkónov, zatiaľ čo sa niekde v pozadí prelievali  miliardy?

Výborne.

Teraz si predstavte, že ten istý scenár sa opakuje – len tentoraz namiesto smrteľného vírusu to budú uhlíkové kvóty a solárne panely, ktoré fungujú samozrejme najlepšie v médiách či PowerPointe.

Sme svedkami ďalšej globálnej kampane, ktorá zásadne ovplyvní každodenný život miliárd ľudí. Pandémia COVID-19 a klimatická agenda Green Deal. Na prvý pohľad ide o odlišné témy — zdravie verzus životné prostredie. No pri bližšom pohľade sa ukazuje, že mechanizmy, ktoré ich sprevádzali, sú až nápadne podobné. Akoby ich jedna mater mala. Alebo akoby ich písal jeden scenárista. 

Rovnaký scenár, iné kulisy.

1. Strach ako nástroj riadenia

Pandémia začala šokujúcimi zábermi z Číny, kde ľudia údajne kolabovali na ulici. Médiá bez kontextu šírili paniku, zatiaľ čo politici hovorili o „neviditeľnom nepriateľovi“. Videá neoverovali žiadni fact-checkeri. Nekriticky boli zverejňované a šírené v hlavnom vysielacom čase. Denné počty mŕtvych sa stali súčasťou spravodajstva, bez porovnania s inými príčinami úmrtí. Strach sa stal dominantnou emóciou, ktorá legitimizovala bezprecedentné zásahy do života obyvateľov.

Green Deal používa rovnaký jazyk: „planéta horí“, „mestá sa potopia“, „ľudstvo sa udusí“. Klimatické modely a predpovede sa prezentujú ako nevyvrátiteľné fakty, aj keď ide často len o hypotézy. Strach z klimatickej katastrofy sa stal novým nástrojom na presadzovanie regulácií, ktoré by inak verejnosť odmietla.

2. Od dobrovoľnosti k povinnosti

Počas pandémie sa začalo s dobrovoľným testovaním. Následne sa testovanie stalo podmienkou vstupu na kultúrne podujatia, neskôr aj do práce. Očkovanie prešlo rovnakým vývojom. Od odporúčania k povinnosti, najmä pre vybrané profesie. Tí, ktorí odmietli, čelili existenčným dôsledkom.

Green Deal sa začal podobne nevinne: odporúčania na zatepľovanie, solárne panely, elektromobilitu. Potom prišli emisné certifikáty — najprv pre firmy, neskôr aj pre domácnosti. Od roku 2027 sa má zaviesť systém emisných povoleniek pre jednotlivcov. Čo bolo kedysi ekologickým gestom, sa mení na povinnosť pod hrozbou sankcií.

3. Korporácie bez zodpovednosti

Farmaceutické firmy, ktoré vyrábali vakcíny, boli právne chránené pred následkami. Vakcíny boli schválené v zrýchlenom režime, bez dlhodobých štúdií. Občania boli nútení ich prijať, no ak sa objavili vedľajšie účinky, zodpovednosť neniesol nikto. Korporácie profitovali, ľudia riskovali.

Podobne pri Green Deale dominujú záujmy energetických a technologických gigantov. Výrobcovia elektromobilov, batérií, solárnych panelov či emisných softvérov profitujú z regulácií, ktoré sami pomáhali navrhovať. Politici často konajú v ich záujme, nie v záujme občanov.

4. Represie proti odporu: od kamionistov po farmárov

Počas pandémie sa protesty kanadských kamionistov stali symbolom občianskeho odporu. Tisíce ľudí vyšli do ulíc, blokovali hlavné mestá, odmietali povinné očkovanie a covidové pasy. Reakcia štátu bola šokujúca: zmrazovanie bankových účtov protestujúcich, kriminalizácia ľudí, ktorí im nosili vodu a jedlo, zastrašovanie rodín. Demokracia sa zmenila na frašku. Vláda Justina Trudeaua použila metódy, ktoré by sa dali bez váhania označiť za fašistické — potláčanie slobody prejavu, porušovanie základných práv, zneužívanie štátnej moci.

Podobný scenár sa dnes opakuje pri protestoch farmárov v Európe. V Holandsku, Belgicku, Francúzsku či Nemecku sa poľnohospodári búria proti nezmyselným klimatickým reguláciám, ktoré ohrozujú ich živobytie. Traktory blokujú diaľnice, mestá, parlamenty. A opäť prichádza represia: pokuty, zatýkanie, mediálne očierňovanie. Farmári sú označovaní za „extrémistov“, hoci ide o ľudí, ktorí roky zásobovali krajinu potravinami. Ich jediným „zločinom“ je, že odmietajú byť obetným baránkom klimatickej ideológie.

5. Naratív ako guma: natiahne sa, zmení sa, zmizne

Február 2022. Prezident Putin sa rozhodol zmeniť svetový poriadok. Invázia na Ukrajinu spôsobila, že pandémia, tá globálna hrozba, ktorá mala trvať roky, zmizla za jedinú noc. Médiá, ktoré dva roky denne informovali o počtoch mŕtvych, zrazu zabudli, že COVID existuje. Politici prestali hovoriť o vakcínach, lockdownoch, testoch. A verejnosť? Tá si ani nestihla všimnúť, že „neviditeľný nepriateľ“ sa vyparil bez rozlúčky. Naratív je totiž ako guma — natiahne sa, zmení sa, zmizne. Podľa potreby.

Zdravý rozum sa prebúdza

Dnes však vidíme nový fenomén: rastúci počet jednotlivcov, ktorí odmietajú slepo nasledovať agendu. Zdravý rozum sa prebúdza. Ľudia začínajú klásť otázky, spochybňovať autority, organizovať sa. Skorumpované vlády a politici ovládaní oligarchami a korporáciami čelia rastúcemu tlaku. A ten tlak je čoraz silnejší.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý ešte nedávno obhajoval tvrdé klimatické regulácie, pod tlakom protestov farmárov a zmeny verejnej mienky začal meniť rétoriku. Hovorí o potrebe „realistického prístupu“ k ekologickej transformácii. V Nemecku politici z CDU a SPD začínajú preberať témy, ktoré boli donedávna výsadou tzv. „alternatívnych síl“. V Taliansku Giorgia Meloni síce formálne podporuje Green Deal, no zároveň presadzuje výnimky pre taliansky priemysel. V celej Európe sa mení tón — nie preto, že by politici precitli, ale preto, že verejnosť sa začína prebúdzať.

A to je kľúčové. Pretože tí, ktorí dnes vedú Európsku úniu, sú často ľudia s pochybnou minulosťou. Elity zapletené do korupčných káuz, sexuálnych škandálov, podozrení z pedofílie, nemravnosti a zneužívania moci. Títo ľudia nemajú morálne právo viesť kontinent. A predsa to robia. Vedú Európu do pekla — pod zámienkou pokroku, rovnosti, „inakosti“ či klimatickej zodpovednosti.

Ale nie všetko je stratené. Zdravý rozum sa prebúdza. Jednotlivci sa spájajú, mobilizujú, kladú otázky. A keď sa prebudí dostatočný počet ľudí, systém sa začne triasť. Nie revolúciou, ale pravdou. Nie násilím, ale odvahou. Nie ideológiou, ale ľudskosťou.

Budúcnosť nie je v rukách elít. Je v rukách tých, ktorí sa rozhodnú prestať mlčať.