„Zborte tento chrám a ja ho za tri dni vystavím“

Je viera, ktorá nám je prezentovaná ako „kresťanská“, skutočne pôvodné učenie Ježiša a apoštolov?

Keď dnes povieme „kresťanstvo“, všetci si vybavia tieto náboženské prvky: chrám, oltár a kňaza. Čo z tohto spĺňa biblickú normu pôvodného kresťanstva?

Odpoveď: NIČ

Chrám, oltár a kňaz sú predstavitelia Starej zmluvy. Rovnako tak sú to spoločné prvky pre všetky pohanské náboženstvá. Od egyptských, cez babylónske, perzské, grécke či rímske.

Dnešná doba chápe Ježiša z Nazareta ako zakladateľa kresťanského náboženstva. Celá táto paradigma je chybná. Ježiš nikdy nezakladal náboženstvo. Ježiš učil Ceste.

Povedal: Ja som Cesta, Pravda, Život. Ježiš nehovoril: choďte do chrámu. On povedal: Nasleduj ma!

A ČO CHRÁM?

Zaujímavé je sledovať Ježišove účinkovanie v jeruzalemskom chráme. V sobotu tam vyučoval, v sobotu uzdravil človeka s vyschnutou rukou. Priamo v chráme pred očami židovských elít porušil prikázanie o šabate. Farizeji mu vytkli, že porušuje Zákon.

Prečo? Pretože Pravda narúša náboženský komfort.

Ježiš im povedal, že sobota bola ustanovená pre človeka, nie človek pre sobotu. A to je problém dnešných „nábožných“ ľudí. Povyšujú svoje náboženstvo, náboženské symboly, nezmyselné rituály a vymyslené prikázania nad ľudí.

Takto to robili farizeji. Ježiš z chrámu vyhnal skorumpovaných peňazomencov. Náboženským elitám sa to nepáčilo.

Prečo? Pretože na tom si postavili biznis.

Ježiš narušil ich pohodlie. Okrem chrámu, Ježiš pôsobil aj v synagoge. No zo synagogy ho vyhnali.

Kto? Dav nábožných ľudí.

Prečo? Pretože povedal pravdu. Aká bola reakcia nábožných ľudí zo synagógy, keď ich Ježiš konfrontoval s pravdou? „Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho na kraj vrchu, aby ho zhodili.“ (Lk 4,29)

Poučenie pre tých, ktorí si hovoria kresťania: existuje viac ako náboženstvo.

Existuje Pravda, ktorá nepotrebuje chrám. Ak je tvoj Boh obmedzený len na chrám, to čo praktizuješ nie je kresťanstvo, ale náboženský fanatizums. A ako to spoznáš? Podľa svojho ovocia. Existuje napätie medzi živou Cestou a mŕtvym systémom, medzi Kristom a chrámom, medzi Pravdou a náboženským rituálom.

Chrám bol zbúraný v roku 70. Prečo? Pretože jeho existencia už nebola opodstatnená. Kristus vstal, teraz si chrámom ty, ak v Neho veríš. Pravdu nespoznáš podľa rituálu, ale podľa ovocia. Nepotrebuješ chrám, ani kňaza. A už vôbec nie oltár, symbol pohanskej obety, ktorý sa objavuje v kresťanstve až od čias cisára Konštantína.

Potrebuješ túžbu poznať Pravdu a hľadajúce srdce. „Hľadajte a nájdete ma, ak ma budete hľadať celým srdcom, dám sa vám nájsť“ (Jer 29,13)

V čom je problém tohto prístupu? Ak veriaci zistia, že nepotrebujú kňaza, oltár, dokonca ani pápeža, systém stratí obrovskú páku na ich manipuláciu. A to je nepredstaviteľné. Kresťania v časoch Ríma predstavovali neriešiteľný problém pre celú ríšu. Ich učenie sa šírilo napriek brutálnemu prenasledovaniu. A tak jedného dňa cisár Konštantín dostal skvelý nápad: absorbovať kresťanstvo a spraviť z neho štátne náboženstvo.

Rímska ríša mala bohatý kalendár pohanských sviatkov. Keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom, mnohé z nich boli pretransformované:

• Saturnálie (17.–23. december) nahradené Vianocami (25. december, narodenie Krista). Pôvodne Saturnálie boli sviatky boha Saturna, plné darčekov, hostín a voľna.
• 25 december bol aj „Dies Natalis Solis Invicti“ sviatok Nepremožiteľného Slnka. Cirkev ho premenila na deň narodenia Krista, „pravého Slnka spravodlivosti“.
• Lupercalia (15. február) postupne nahradené Sviatkom sv. Valentína. Pôvodne rituál očisty a plodnosti, spojený s bohom Faunom. V stredoveku sa transformoval na kresťanský sviatok lásky.
• Floralia (apríl/máj) spojené s sviatkom Panny Márie v máji. Pôvodne oslavy bohyne kvetov Flory. Cirkev preniesla symboliku na mariánske procesie a májové pobožnosti.
• Rímske pohrebné sviatky (Parentalia, Feralia) nahradené Dušičkami (All Souls Day). Pôvodne spomienka na predkov. Cirkev neskôr zaviedla modlitby za zosnulých

Ďalší krok ku „pokresťančovaniu Ríma“ bol kultúrny rozmer, keď sa pohanské sochy kristianizovali. Keď sa pohanské chrámy menili na kresťanské, sochy bohov sa často premiestnili alebo premenovali:

• Jupiter – svätý Peter (najvyšší boh, vládca nebies → najvyšší apoštol).
• Juno – Panna Mária (matka bohov → Matka Krista).
• Hermes/Merkúr – svätý Mikuláš (ochranca cestovateľov a obchodníkov).
• Artemis/Diana – svätá Anna alebo ženské svätice (bohyňa pôrodu a lovu,ochrana žien).
• Apollo – Kristus ako „Slnko spravodlivosti“.
• Mithras – Kristus vo vojenskej symbolike (Mithras bol populárny medzi vojakmi).

Mnohé pohanské chrámy sa jednoducho „pokresťančili“, napríklad Pantheon v Ríme sa stal kostolom „Santa Maria ad Martyres“.

To všetko ukazuje, že „rímske kresťanstvo“ je syntéza pohanstva a politiky, nie pôvodné učenie Krista a apoštolov.

Otázka znie: „Kto je dnes ochotný nasledovať Krista bez chrámu, bez rituálu, bez pohodlia?“ Ak Boh prebýva len v chráme, je to malý Boh. Ak Boh prebýva v srdci človeka, je to Boh Krista.