Viera je dnes v Európe chápaná ako niečo, čo sa nedá dokázať, ale v čo môžeme dúfať. Je to posun k neurčitej, abstraktnej nádeji, ktorej nikto nerozumie a preto je nutné mať kňazov, ktorí vysvetlia význam tejto náuky. Vidíte tie neopohanské prvky, ktoré sa vkradli do „kresťanskej viery“?

Pohanské náboženstvo bolo pre bežných ľudí nepochopiteľné, s bohmi dokázali komunikovať len kňazi, prípadne žreci, šamani a podobne. Oni vysvetľovali význam rôznych udalostí, interpretovali „boží hnev“ a skrze tajnú náuku manipulovali davom tak, aby dosahovali svoje ciele. Títo pohanskí kňazi, mágovia či šamani boli vždy v službách kráľa, náčelníka, prípadne imperátora.

Podobne to bolo aj v Izraeli v čase prvého príchodu Mesiáša. Zjavila sa Betlehemská hviezda, ktorú si všimli mágovia z východu. Prišli za kráľom Herodesom s oznamom, že sa idú pokloniť židovskému kráľovi. „Keď to počul Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem“. Zvláštne však?

Prečo sa kráľ predesil? Prečo sa predesil Jeruzalem? Prečo sa predesila celá chrámová aristokracia? Pretože nastal koniec ich vlády, koniec ich manipulácii a koniec zotročovania „v mene Boha“. Všimni si, že náboženskí, aj svetskí vládcovia reagujú na príchod Pravdy rovnako: „Predesili sa“

Herodes sa pýtal veľkňazov, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu odpovedali, že podľa proroctva v Betleheme (Mt 2, 4-7) Kňazi to vedeli! Poznali proroctvo! Ale nešli sa pokloniť Kráľovi. A keď Herodes vydal príkaz k vraždeniu detí v Betleheme, títo farizeji ostali ticho. Náboženská moc, ktorá spolupracuje so svetskou mocou sa vždy usiluje zničiť Pravdu. Tak to bolo od počiatku, tak je tomu dodnes.

Po ukrižovaní a vzkriesení Krista boli Kristovi nasledovníci brutálne prenasledovaní takmer tri storočia. A ich počet stále rástol. Nakoniec Rím ovládol kresťanstvo zvnútra. Bezbožní rímski aristokrati vstupujú do cirkvi bez pokánia a prijímajú svätenie za biskupov. Vzniká súčasná podoba rímskej „cirkvi“. Pohanské chrámy sa obliekajú do kresťanského šatu. Socha Jupitera v pohanskom chráme v Ríme sa premenuje na sochu apoštola Petra. Socha pohanskej bohyne Isis s dieťaťom sa premenuje na Máriu s Jezuliatkom…..Pohanský sviatok zimného slnovratu pôvodne nazývaný Saturálie (uctievanie boha Saturna) sa premenuje na kresťanské Vianoce.

Z pôvodného spoločenstva veriacich v Krista sa stáva mocenský nástroj na rozširovanie vplyvu. Koncom 4.storočia je „kresťanstvo“, teda jeho rímska podoba, jediné povolené náboženstvo v celej Rímskej ríši. Noví „rímski kresťania“ zabíjajú a vraždia pohanov kvôli viere rovnako, ako to robili ich otcovia prvým kresťanom.  Posúva sa aj význam viery. Už to nie je úzka cesta nasledovania Krista. Viera sa stáva súborom liturgických úkonov, ktoré sú pre „veriacich“ povinné.

Pôvodné evanjelium bolo znásilnené a zneužité, pôvodné učenie zmenené.

na záver: čo je viera podľa Písma?

Viera je zaiste PRESVEDČENÍM o veciach, ktoré nevidíme (Heb 11, 1)

Viera má hlas: Uveril som, preto som hovoril (2.Kor 4, 13)

Viera znamená autoritu: „Pane, aj démoni sa nám poddávajú v Tvojom mene. …Ajhľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch, aj moc nad všetkou silou nepriateľa“ (Lk 10, 19)

Viera nasledujú znamenia:   „v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť…na chorých budú klásť ruky a tí budú zdraví.“ (Mk 16, 17)

Porovnajme si biblické definície viery s tým, čo ľudia označujú za vieru dnes. Súčasná podoba viery je akási abstraktná mytológia s neopohanskými prvkami. Žiadnu zhodu s Písmom tam nenájdeme. Biblická viera sa rodí v pokání a je postavená na Slove živého Boha.