Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Nebudem chodiť ani po špičkách okolo témy, ktorá dvíha adrenalín väčšine Slovákov.

Nie je žiadnym tajomstvom, že prezidentský palác obľubuje všetky odtiene dúhy. Nebudeme sa tváriť že nie. A tiež sa nebudeme tváriť, že nevieme o čom hovoríme.

Skôr, ako budeme pokračovať, vymedzíme náš vzťah nielen k prezidentskému palácu, ale aj k úradu prezidenta Slovenskej republiky a ďalším štátnym inštitúciám, aby nedošlo k nedorozumeniu.  

Plne rešpektujeme všetky úrady a prechovávame k nim úctu. Bez ohľadu na to, kto tieto úrady zastáva, snažíme sa byť lojálny. Lojálnosť však musí zákonite skončiť tam, kde jednotlivec – občan zneužíva svoje postavenie na presadzovanie ideológie záujmových skupín na úkor záujmu spoločnosti.  Na občanov, ktorí tieto úrady zastávajú sa lojalita nevzťahuje automaticky. Najmä, ak porušujú eticko-morálne normy správania, či zneužívajú svoj úrad na propagáciu akejkoľvek  ideológie.

A teraz k veci…

17.máj je vraj deň boja proti homo, trans a bifóbii. Prípadne proti ďalším fóbiám neznámeho pôvodu. Pri tejto príležitosti sa na oficiálnom profile prezidentky objavilo video. Znázorňovalo reálne príbehy krutého ponižovania osôb s netradičnou sexuálnou orientáciou. Jeden príbeh skončil samovraždou. Melancholická hudba v pozadí len umocňuje pocit beznádeje.

Sú to smutné príbehy. Ale smutné na nich je ešte niečo. Tí, ktorí zažili tieto útoky sú označení len ako „lgbt ľudia“. Nikde nie je zmienka o tom, že sú to v prvom rade ľudské bytosti. A tu je jadro problému.  

Sexuálna orientácia je v centre záujmu. Utrpeniu „lgbt ľudí“ je venovaná nepatričná pozornosť a zabúda sa, že to nie sú žiadni „lgbt ľudia“, ale ľudské bytosti. Tie príbehy nie sú len smutné, ale aj ukradnuté. Obete boli nielen napadnuté, ale aj zneužité na ideologickú propagandu. Nie sú to LGBT osoby, sú to ľudské bytosti. Degradovať ich utrpenie na číselnú štatistiku porušovania práv „lgbt osôb“ je krutý cynizmus. Nemyslíte, pani prezidentka?

Násilie a nenávisť nie je problém sexuálnej orientácie. Je to problém absencie ľudskosti. A netvárme sa, že lgbt aktivisti nemajú na svedomí násilnosti voči konzervatívne zmýšľajúcim spoluobčanom

Myslím, že je neetické selektívne vyberať násilie len voči jednej skupine osôb, ktorých označujete ako „lgbt ľudia“. Násilie a nenávisť sú celospoločenský problém a trpia nimi ľudia bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.  

Ešte jedna poznámka….

Ak zdôrazňujeme sexuálnu orientáciu „lgbt osôb“ pri každej zmienke, čo keby sme spomenuli sexuálnu orientáciu aj pri ostatných? Ako by vyzerali napr. takéto  titulky v správach: heterosexuálny vedec získal Nobelovu cenu. Heterosexuálny športovec zdolal svetový rekord. Heterosexuálny lekár vynašiel liek…

Myslím, pani prezidentka pri všetkej úcte, že by Vám, rovnako ako celému Vášmu okoliu, z týchto titulkov tuhla krv v žilách. A prečo? Veľmi dobre vieme prečo. A netvárme sa, že nie. Takéto delenie ľudí je čistý nezmysel a slúži len na rozoštvanie spoločnosti.

Odvrátená strana dúhovej vlajky

Dúha má aj svoju odvrátenú stranu. O tejto strane médiá mlčia. Patria sem príbehy ľudí, ktorí po zmene pohlavia spáchali samovraždu, zúfalstvo rodičov, ktorí sa zo strachu pred „trans aktivistami“ boja hovoriť nahlas o svojom žiali a mnohé ďalšie ľudské tragédie. K odvrátenej strane dúhovej vlajky patrí tiež agresivita týchto aktivistov.

Na pozadí boja proti diskriminácii „lgbt osôb“ vystupujú kontúry totalitných praktík. Napr. v roku 2004 uznal súd nižšieho stupňa vinným kresťanského pastora Greena a odsúdil ho za nenávistný prejav. Za čo? Za to, že v kázni si dovolil povedať: „Sexuálne poruchy sú hlbokým rakovinovým nádorom celej spoločnosti.“ Jeho prípad skončil až na najvyššom súde, ktorý ho oslobodil.

Keď bojujeme proti násiliu, pozrime sa do srdca EÚ – demokratického Francúzska na rok 2013. Mierumilovní občania na prolife protestoch dostali nakladačku akú nedostávajú ani chuligáni pri potýčkach s policajnými zložkami. K tomuto pridajme aj zatýkanie ľudí za nosenie trička s motívom tradičnej rodiny a máme dôvod bojovať proti násiliu a policajnej brutalite

Keď bojujeme za ľudské práva, poďme bojovať aj za poslankyňu fínskych kresťanských demokratov Päivi Räsänen. Generálna prokurátorka ju obžalovala z dôvodu obhajoby manželstva muža a ženy citáciou biblických statí, ktoré sú vraj základom k podnecovaniu nenávisti voči sexuálnym menšinám. Citovala Písmo a tým sa dopustila zločinu. Bude mať za ňu kto bojovať? Za právo slobody prejavu, aj keď je v rozpore s liberálnym videním sveta? Na jej obranu sa ozvali len traja evanjelickí biskupi.

Žiadny hlas však nebolo počuť z prezidentského paláca. Žiadny hlas nebolo počuť ani od ľudskoprávnych aktivistov či mimovládnych organizácií. Žiadne verejné výzvy, ani znepokojenie, ako tomu bolo napríklad v prípade skorumpovaného ruského oligarchu, pána Navalného v Rusku.

Bojujme proti násiliu. Bojujme proti nenávistným prejavom. Ale bojujme za všetkých rovnako. Ja chápem, že istý druh boja vynáša viac a je lepšie sponzorovaný. Ale cítim svoju morálnu povinnosť upozorniť na neetickosť takéhoto selektívneho prístupu. Pretože pokiaľ v ňom budeme pokračovať, Slovensku hrozí kultúrna vojna. A v nej napriek mediálnej presile budú liberáli v zdrvujúcej menšine.