Historia magistra vitae (Marcul Tullius Cicero) Citát rímskeho filozofa a štátnika vošiel do dejín. História, učiteľka života.
Kto nepozná minulosť, nedokáže predvídať budúcnosť.
Boj kresťanov proti otroctvu a otrokárstvu nám poskytuje jedinečnú lekciu, ktorú ak sa nenaučíme, budeme opakovať podobné zlyhania ako cirkevná hierarchia v tých časoch.
ALIBIMUS A REALITA
Existujú aj takéto názory: otroci boli aj v dobe apoštolov, ani Ježiš neprišiel zrušiť otroctvo…nikto z prvých kresťanov nebojoval proti sociálnej nespravodlivosti…
Takto argumentujú alibisti. Sú to „služobníci“, ktorí nemajú odvahu konfrontovať bezbožnosť svetskej moci a dôrazne presadzovať biblické princípy napriek tomu, že majú pozíciu, v ktorej si to môžu dovoliť.
Ježiš nebojoval proti otrokárstvu. Ani apoštoli nevyvolávali nepokoje a hromadné protesty za zrušenie otroctva v Rímskej ríši. No treba si uvedomiť, že v tom čase boli kresťania marginálnou menšinou. Nemali žiadny vplyv na dianie v rímskej spoločnosti. No boj proti sociálnej nespravodlivosti bol markantný od prvého dňa vzniku kresťanských spoločenstiev. Kresťanstvo sa stáva oficiálnym rímskym náboženstvom až koncom 4.storočia. Neskôr sa stalo aj jediným povoleným náboženstvom. No vôľa k zrušeniu otroctva u „kresťanských“ panovníkov, ani u cirkevného kléru nebola.
Skôr, či neskôr sa vyznávajúci kresťan dostane do konfliktu s náboženskou hierarchiou, ktorá namiesto pravdy háji len svoje záujmy. Dejiny tento fakt dosvedčujú.
Vo svete sa dialo aj deje mnoho neprávosti. No mnohí z tých, ktorí mali kričať ostali ticho. Len sa ticho sklonili pred svetskou mocou. Podobne ako kedysi zákonníci a farizeji šúchali nožičkami pred Herodesom, keď nechal povraždiť nemluvniatka v Betleheme. Rovnako tak tieto „morálne“ a náboženské elity šúchali nožičkami, keď Herodes spal so ženou svojho brata. No keď prichytili inú ženu pri cudzoložstve, okamžite dvíhali kamene, aby ju „podľa Zákona“ zavraždili. História pokrytectva náboženských elít, sa opakuje dodnes. Zopakovala sa aj v časoch bojov za zrušenie otroctva.
ČO BOLO, TO BUDE, A ČO SA ROBILO, TO SA BUDE ROBIŤ. NIET NIČ NOVÉHO POD SLNKOM (Kazateľ 1, 9)
OTROCTVO A OFICIÁLNA CIRKEV
Vráťme sa do Británie na prelome 18. a 19.storočia. Anglikánsku cirkev trh s otrokmi neznepokojoval. Postoj štátnej cirkvi bol vlažný, otroctvo a obchod s otrokmi bol prijímaný bez akýchkoľvek námietok. Až v našom storočí (konkrétne 8.februára 2006) Anglikánska generálna synoda schválila priznanie spoluviny anglikánskej cirkvi na obchode s otrokmi.
Reverend Simon Bessant hovoril pred synodou o tom, ako sa na obchode s otrokmi podieľala anglikánska „misijná“ Spoločnosť pre šírenie božieho slova v cudzine, prostredníctvom vlastníctva plantáží na Barbadose. Otroci mali na hrudi vypálené slovo „society“ Z trhu s otrokmi podľa zverejnených údajov profitovalo vyše sto duchovných a dokonca jeden biskup anglikánskej cirkvi.
Ospravedlnenie takmer po dvoch storočiach. Anglikánska cirkev si pripisuje aj zásluhy za zrušenie otroctva. V skutočnosti to však boli najmä metodisti, ktorí zvádzali tento boj. Formálne patrili k anglikánskej cirkvi, reálne ich však anglikánsky klérus prenasledoval a zakazoval im činnosť. Najväčšia postava hnutia metodizmu bol John Wesley, ktorý je označovaný ako zakladateľ tohto hnutia.
Wesley spolu so svojimi spolupracovníkmi sa rozhodol informovať širokú verejnosť o negatívnych vplyvoch obchodovania s ľuďmi. Spoločnosť tak bola konfrontovaná s obrazom tvrdej reality a vyzývaná k tomu, aby sa zasadila za odstránenie otroctva. Zástancovia trhu s otrokmi však argumentovali tým, že otroctvo je pre mnohých záchrana z neľudských podmienok, v ktorých dovtedy žili. Je vraj tiež nevyhnutné na podporu koloniálnej ekonomiky…..Zvrátená logika. Čo nám to len pripomína? Vojna je mier, mier je vojna. Čierna je biela a biela je čierna. „Niet nič nové pod slnkom“ (Kazatel 1, 8)
Keď sa Wesleyho pýtali, prečo nepoverí starostlivosťou o nových učeníkov kňazov z anglikánskej cirkvi, odpovedal, že živé kuriatka nepodloží pod mŕtvu sliepku.
Rozhodná činnosť vyznávajúcich kresťanov prispela k tomu, že v roku 1807 britský parlament zrušil trh s otrokmi. Návrh vyznávajúceho kresťana a pravého kresťanského politika, Wiliama Wilbeforcea, prešiel na dvadsiaty krát. V roku 1833 bolo zrušené aj otroctvo. Ukázalo sa, že náboženská hierarchia bola spolupáchateľkou zločinov svetskej moci. No zároveň sa ukázala sila odhodlania vyznávajúcich kresťanov, ktorí napriek nepriaznivým okolnostiam, napriek zrade náboženskej elity, zvanej neviestka Babylona, vytrvali v boji za spravodlivú vec. Tiež sa ukázalo, že hodnoty skutočných, teda vyznávajúcich kresťanov nemusia byť identické s hodnotami oficiálnej cirkevnej hierarchie a náboženský klérus nemá moc zastaviť silu, ktorou disponujú praví kresťania.