V posledných rokoch sa vo verejnom priestore udomácnilo slovo „elity“. Ešte nedávno sa im hovorilo „lídri“. Samé vznešené názvy. Ide o nejakých výnimočných ľudí, ktorí prevyšujú ostatných svojim intelektom alebo schopnosťami? Prípadne empatiou? Nie.Patriť k elitám neznamená disponovať elitným charakterom. Ani elitnými schopnosťami.
Téma správania sa „elít“ je dnes veľmi horúca. Sme svedkami očividných kotrmelcov vo verejnom priestore, keď „elitám“ neprekáža zmeniť názor zo dňa na deň, verejne klamať, manipulovať, používať bezduché frázy a schovávať sa za „hodnoty“, ktoré svojím konaním následne popierajú. Prečo sa „elity“ takto správajú? A prečo verejne klamú?
Keďže Biblia nie je len náboženská kniha, ale sčasti pojednáva aj o histórii, rozvíja problematiku medziľudských vzťahov a vzťahov v rámci rôznych sociálnych skupín, na túto problematiku sa pokúsim pozrieť z pohľadu Písma.
K elitám kedysi patrili aj farizeji či zákonníci. Zameriam sa na dve roviny ich správania: reakcie na iných lídrov a reakcie na dav, ktorý týchto lídrov nasleduje.
VZŤAH K INÝM LÍDROM
Židovské „elity“ sa vo vzťahu k Ježišovi prejavovali agresívne. Urážali ho, nadávali mu, znevažovali ho. „Či nehovoríme dobre, že si Samaritán a démonom posadnutý?“ ( J 8, 48) „Si Samaritán“ – to bola veľká urážka pre každého Žida. Ešte väčšia bola, keď niekoho označili za posadnutého démonom. Pýtam sa: majú „elity“ právo ľuďom nadávať? Majú právo ich urážať? O akom skrytom motíve to hovorí?
Sledujme líniu farizejov a získame odpoveď na tieto otázky. Ježiš mal nezhody a otvorené konflikty s predstaviteľmi náboženského systému v Izraeli. Videl ako zneužívajú svoje postavenie, zotročujú ľudí nezmyselnými nariadeniami, ktoré sami neplnia. Videl, ako „zväzujú ťažké bremená a nakladajú ich ľuďom na plecia, ale sami nechcú ich pohnúť ani prstom….“ (Mt 23) Videl, ako „pod zámienkami dlhých modlitieb vyžierajú domy vdov“ A reakcia náboženských elít? Namiesto sebareflexie sa rozhodli, že ho odstránia: „od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú“ (J 11, 53)
Zámienka na vraždu sa našla – búril ľud a hrozilo, že prídu Rimania s represívnymi opatreniami. Jeho smrť je v záujme národa. Zvrátená logika „elít“.
Ježiš ich vyzýval na diskusiu. Oni odmietali. Pýtal sa. Oni mlčali. Vyhýbali sa priamej konfrontácii s Ním. Inokedy sa ho snažili podchytiť v reči. Hádali sa s Ním. Chceli Ho zdiskreditovať. VEDELI, ŽE KLAMÚ. A vedeli, že Ježiš hovorí pravdu. Preto ho museli umlčať.
Elity národa boli v podstate kolaboranti s rímskou okupačnou mocou. Židia si vždy vyberali svojho veľkňaza, no pod rímskou nadvládou o tejto funkcii rozhodovali Rimania. Funkciu veľkňaza tak často zastávali ľudia, ktorí boli najbližší spolupracovníci Ríma. Najvyššie postavenie v komunite takto získavali tí, ktorým židovský národ dôveroval najmenej.
VZŤAH K DAVU
Ľud označovali za nevedomý dav. Biblia zaznamenáva výrok „elít“ voči davu: „tento nevedomý dav je prekliaty.“ Pohŕdanie vlastným národom – typický znak kolaborantov. „Elity“ prenasledovali aj tých, ktorým Ježiš pomohol. Predvolali si na výsluch uzdraveného slepca. Neskôr aj jeho rodičov. Uzdravenému vynadali a povedali, že sa celý narodil v hriechoch. Odmietli zázrak. Zatvárali si oči pred pravdou. Ježiš im povedal: „keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu. No vy hovoríte: vidíme. Váš hriech ostáva…“
A keď už bolo jasné, že sa mýlili, keď im vojaci prišli s hrôzou oznámiť čo sa stalo na veľkonočné ráno, títo kolaboranti spečatili svoj osud. Podplatili vojakov, aby mlčali. Nikdy im nešlo o pravdu. Vzkrieseného Krista mali na dosah. Odmietli. Odmietali ho celý život. Celý čas klamali a nič na tom nezmenil ani dôkaz vzkriesenia od očitých svedkov.
ODPOVEĎ ZHORA
Písal sa rok 70 a Jeruzalem bol obkľúčený rímskymi vojskami. Chrám bol zbúraný. Neostal kameň na kameni, presne podľa Ježišovho proroctva. A kolaboranti boli zničení rukami svojich pánov – Rimanov. Bola zničená ich identita, náboženstvo a celý národ rozprášený. Dostavilo sa ovocie zrady. Jeruzalemský chrám už nikdy viac nebol vystavaný. Aká je teda odpoveď na úvodnú otázku?
PREČO ELITY KLAMÚ?
Prečo sa židovské elity správali tak agresívne? Prečo nadávali ľuďom? Prečo ich urážali? Prečo chceli umlčať Ježišových nasledovníkov? Pretože veľmi dobre vedeli, že majú čo skrývať. Po ukrižovaní dúfali, že s Ježišom raz navždy pochovali aj pravdu. Mýlili sa. Pravda sa umlčať nedá. Hrob ostal prázdny a oni museli čeliť dôsledkom svojho správania.
„NEMÝĽTE SA, ČO ČLOVEK ROZSIEVA, TO BUDE AJ ŽAŤ“